Bipolárna porucha - príčiny, príznaky, liečba

Duševné zdravie je v dnešnej dobe často skloňovaná téma. V súvislosti s uponáhľaným životným štýlom, stresom, nevhodným stravovaním a nedostatkom pohybu čím ďalej tým viac ľudí trpí duševnými poruchami. Odhaduje sa, že bipolárna afektívna porucha (vrátane poruchy bipolárneho spektra) postihuje viac ako 8 % celkovej našej populácie. Hoci mal pacient zatiaľ iba prvý záchvat, riziko ďalších záchvatov je vysoké.

 

Duševné poruchy - základy klasifikácie

Podľa definície Encyklopédie zdravia a klinického hľadiska je duševné zdravie synonymom pre neprítomnosť porúch duševných funkcií, ktoré sú považované za chorobný jav. Hoci je už dnes známe, že duševné zdravie je oveľa komplexnejšia vec a netýka sa iba duševných ochorení, stále sa hojne tento pojem používa práve v súvislosti s definovaním týchto ochorení, ako je napríklad aj bipolárna afektívna porucha.

 

V zásade sú pri klasifikácii duševných porúch hlavným kritériom charakteristické príznakové syndrómy, ktoré sa v prípade bipolárnej afektívnej poruchy vyskytujú s určitou pravidelnosťou.

 

Okrem skupiny chorôb so súbežnými, primárnymi poruchami myslenia (vrátane porúch vedomia) existujú aj choroby, pri ktorých je prevažujúcim príznakom porucha nálady, tzv. afektívne poruchy. Medzi afektívne poruchy patria napr:

 

• unipolárna afektívna porucha (intermitentná depresia);
• bipolárna afektívna porucha (záchvaty mánie a depresie);
• unipolárna mánia alebo unipolárna hypománia.

 

Afektívna porucha - stav s prevažujúcou poruchou nálady

Duševné zdravie je podmienené správne fungujúcimi duševnými funkciami, ktoré sú:

• kognitívne procesy (tj pozornosť, pamäť, vnímanie a myslenie);
• emočné procesy (intenzita, farba, trvanie, typ a zámernosť);
• motivačné procesy (miera a orientácia potrieb: psychologických, sociálnych, biologických).

 

Afektívne poruchy sú charakterizované súbežným výskytom výrazných výkyvov nálad, ktoré ovplyvňujú pacientovu náladu a prežívanie. Afekt je termín označujúci dlhodobý emočný stav a náladu prejavujúcu sa úzkosťou, depresiou, mániou, agresiou alebo hnevom.

 

Bipolárnu afektívnu poruchu v tejto skupine stavov odlišuje najmä to, že u toho istého pacienta sa v rôznych obdobiach objavujú zmeny nálady (príznaky) depresívneho a manického charakteru.

 

TIP: CBD produkty sa tešia stále väčšej popularite, pretože predstavujú prírodnú náhradu antidepresív a psychofarmák, a to bez akýchkoľvek vedľajších či nežiaducich účinkov. Sú veľmi často odporúčané psychológmi a neurológmi.

 

 

Čo je bipolárna afektívna porucha?

Bipolárna afektívna porucha je porucha charakterizovaná príznakmi depresie a mánie (musia mať oba príznaky), tj poruchami nálady prejavujúcimi sa zvýšenou alebo zníženou aktivitou. V priebehu bipolárnej poruchy sa vyskytujú obdobia mánie a hypománie aj depresie. Bipolárna porucha zahŕňa aj opakujúce sa záchvaty hypománie alebo mánie.

 

Bipolárna afektívna porucha, označovaná skratkou - BAP, je porucha zahŕňajúca závažné zmeny nálady, ktoré nemožno klasifikovať ako klinicky normálne zmeny nálady. Porucha bola predtým známa ako maniodepresia, afektívna psychóza, maniodepresívna psychóza alebo cyklofrénia.

 

Čo ďalšie je potrebné vedieť o bipolárnej poruche?

Bipolárna afektívna porucha je charakterizovaná predovšetkým bifázickou poruchou, tj striedaním príznakov depresie, záchvatovej mánie a hypománie s rôzne dlhým intervalom označovaným ako remisia (doba, počas ktorej sa príznaky choroby zmierňujú alebo ustupujú).

 

Termín "bipolárna" zdôrazňuje povahu ochorenia, kedy rôzne stavy nálady (depresia a mánia) významne ovplyvňujú každodenné fungovanie pacienta.

 

Škála emócií, ktoré poruchu sprevádzajú, robí samotnú chorobu oveľa zložitejšou, než by sa mohlo zdať. U niektorých ľudí sú výkyvy nálad a ich intenzita medzi jednotlivými záchvatmi BAP jasne viditeľné, zatiaľ čo iní pacienti nemusia „typické“ stavy nálady pre túto poruchu zažívať.

 

V Medzinárodnej štatistickej klasifikácii chorôb a zdravotných problémov, MKN-11, sú bipolárne a príbuzné poruchy popísané ako epizodické poruchy nálady, u ktorých sa vyskytujú:

 

• manické záchvaty alebo príznaky,
• zmiešané záchvaty alebo príznaky,
• hypomanické záchvaty alebo príznaky, ktoré sa obvykle striedajú s depresívnymi záchvatmi alebo obdobiami, v ktorých sú zaznamenané depresívne príznaky.

 

Príznaky bipolárnej poruchy

Odborná literatúra popisuje príznaky bipolárnej poruchy ako cyklické výkyvy nálad alebo záchvaty, pri ktorých dochádza k rôznym emočným stavom. Nie každý postihnutý ich prežíva rovnako a v rovnako podobných obdobiach. Intenzita depresívnych a manických záchvatov sa môže líšiť alebo meniť s vekom.

 

V literárnych zdrojoch je bipolárna afektívna porucha spomínaná ako ochorenie vyskytujúce sa s akútnym začiatkom, okolo 20. roku veku, u ľudí s pyknickým typom osobnosti (človek so značnou nadváhou, obéznej, strednej alebo nízkej postavy, krátkych končatín a so sklonom k ​​periodickým zmenám nálad).

 

Je pozorované, že početnosť fáz ochorenia sa zvyšuje v strednom veku a klesá okolo 70. roku života. Zistilo sa, že príznaky bipolárnej poruchy sa u starších osôb zmierňujú a vyskytujú sa menej často. Existujú prípady ochorenia, kedy je priebeh choroby – cyklický a pravidelný – dokonca predvídateľný. Takýto obraz choroby sa však u chorých nevyskytuje príliš často.

 

U detí sa jedna fáza choroby môže vyskytovať častejšie v počiatočnej fáze choroby a zvyčajne sa jedná o depresívny stav.

 

Poruchy nálady typické pre bipolárnu poruchu sú charakterizované zmenou afektu alebo nálady v jednom z nasledujúcich smerov:

• depresia - pocity úzkosti,
• mánia - zvýšená nálada.

 

Depresívna fáza ako príznak bipolárnej afektívnej poruchy je charakterizovaná zlou náladou, motorickou úzkosťou, obavami a výskytom u pacienta napr. samovražedných myšlienok. Manická fáza sa u BAP naopak prejavuje nadmernou energiou, zvýšeným pudom, eufóriou a napríklad nadmernou hovornosťou.

 

Manické a hypomanické epizódy

 

Mánia a hypománia sú vo vlastnej podstate bipolárne afektívne poruchy, hoci ide o dva úplne odlišné typy epizód.

 

Mánia je definovaná ako psychotický stav charakterizovaný patologickým zvýšením nálady, neopodstatneným optimizmom (eufóriou), zvýšenou aktivitou a agitovanosťou. Mánia ako jedna z afektívnych porúch nálady môže, ale nemusí byť charakterizovaná súčasným výskytom psychotických príznakov.

 

Akútna mánia ako príležitostná epizóda je vzácna, ale zapisuje sa ako prvok vyskytujúci sa v priebehu BAP. Mánia, ktorá môže u pacienta vyvolať stav úplného odtrhnutia od reality, tj psychózu, nezriedka vyžaduje hospitalizáciu.

 

Hypománia je termín používaný na miernejšiu a oveľa častejšiu formu mánie. Na rozdiel od manickej fázy spôsobuje oveľa menej nápadné problémy – ako v každodennom živote, tak v profesnom či spoločenskom živote.

 

 

Manické a hypomanické epizódy u bipolárnej afektívnej poruchy, zahŕňajú prítomnosť troch alebo viacerých príznakov, okrem iného:

 

• nepokoj a zvýšená aktivita;
• nervozita; nadmerný euforický optimizmus;
• nadmerné sebavedomie;
• nadmerná hovornosť a pretekanie s myšlienkami;
• pocity nesústredenosti;
• znížená potreba spánku, poruchy spánku;
• iracionálne, nebezpečné správanie (spojené napr. s riskantným riadením alebo náhodnými sexuálnymi kontaktmi);

 

Hypomanická a manická epizóda spôsobuje, že sa pacient cíti sebaistý, vzrušený, dobrodružný alebo podráždený a zároveň roztržitý. Počas tejto fázy môžu príznaky choroby postupne narastať a dosiahnuť vrchol, než sa postupne vráti do normálu.

 

Manický a hypomaniakálny stav bipolárnej afektívnej poruchy spôsobuje:

 

• veselosť, vzrušenie a pohodu;
• podráždenosť, nesústredenosť;
• zvýšenú sexuálnu túžbu a vzrušenie;
• sebavedomie;
• presvedčenie o nezraniteľnosti;
• presvedčenie, že človek je schopný vykonávať určité činnosti lepšie ako predtým alebo lepšie ako ostatní;
• presvedčenie, že človek nedokáže hovoriť svoje slová dostatočne rýchlo;
• presvedčenie, že potrebujete menej (ako predtým) spánku.

 

Príznaky choroby vo fáze agitovanosti spôsobujú, že sa pacient hanbí za svoje správanie a sľuby, akonáhle odznejú. Nálada je znížená a pacient pociťuje značnú únavu – nadmernú ospalosť a potrebu odpočinku.

 

Depresívne epizódy pri BAP

 

Odhaduje sa, že manické epizódy sa u bipolárnej afektívnej poruchy vyskytujú menej často ako depresívne epizódy. Príznaky depresívnej nálady a ďalšie sprievodné príznaky narastajú postupne a vrcholia.

 

Morbídne zníženie nálady je viac ako obyčajný smútok a depresia. Pacienti prežívajúci depresívne stavy pociťujú hlboké presvedčenie o vine a ničote, strach zo smrti alebo choroby. K chorobným myšlienkam patria aj tie, ktoré nezriedka súvisia so samovraždou alebo úmyslom spáchať samovraždu.

 

Dĺžka trvania depresívnej epizódy, pri ktorej je výrazne narušená pohoda pacienta, môže byť niekoľko týždňov alebo aj mesiacov a rovnako ako pri manickom alebo hypomaniakálnom stave môže vážne narušiť každodenný život a fungovanie pacienta.

 

 

Depresívna epizóda u bipolárnej afektívnej poruchy zahŕňa prítomnosť príznakov, ako sú napr.:

 

• znížená nálada a pohoda;
• znížená životná energia;
• plačlivosť a smútok;
• pomalosť a chronická únava;
• nedostatok alebo nízke sebavedomie;
• pocity ničoty, viny, beznádeje, bezcennosti;
• znížená koncentrácia;
• samovražedné myšlienky a pokusy o samovraždu.

 

Depresívny stav vyvoláva u pacienta množstvo tiesnivých príznakov, ktoré okrem iného prispievajú k:

 

• poruchy alebo nedostatok spánku;
• poruchy príjmu potravy (príliš málo alebo príliš veľa jedla);
• stiahnutie sa zo spoločenského života (vyhýbanie sa spoločenským, rodinným a iným ľuďom);
• užívanie psychoaktívnych látok (zneužívanie alkoholu, drog, legálnych drog, liekov);
• prežívanie obsedantných myšlienok a venovanie značného množstva času premýšľaniu o nepríjemných, ťažkých a trápnych veciach;
• obmedzenie predchádzajúcich aktivít;
• myšlienky a pokusy o samovraždu.

 

V prípade spánkových problémov či nedostatku energie je vhodné dbať na suplementáciu horčíka. Špeciálne za účelom zvkvalitnenia spánku sme vyvinuli Magnézium - PRE SPÁNOK (obsahuje: magnézium, chmeľ otáčavý, valeriána lekárska, l-tryptofán, vit. B6) a za účelom dodanej energie Magnézium - PRE ENERGIU (obsauje: magnézium, extrakt z yerba maté, zo zeleného čaju, vit. B6, vit. B7).

 

 

Typy bipolárnej afektívnej poruchy

Vzhľadom na nepredvídateľnosť ochorenia, a teda aj zmeny nálad, sa u osôb s bipolárnou afektívnou poruchou môžu vyskytovať príznaky rôznej závažnosti a frekvencie.

 

Rôznorodý priebeh choroby určuje rozdelenie BAP na podtypy, medzi ktoré patrí napr:

 

• afektívna porucha I. typu:
  • aspoň jedna manická epizóda;
  • stav, ktorému predchádza hypománia alebo depresia;
  • stav nasledovaný hypomániou alebo depresiou;
  • epizóda môže prispieť k narušenému vnímaniu reality v akútnom priebehu (psychóza);

 

• bipolárna afektívna porucha typu II:
  • aspoň jedna depresívna epizóda (vrátane veľkej depresie);
  • aspoň jedna epizóda hypománie;
  • žiadny navodený manický stav;

 

• bipolárna porucha s rýchlymi cyklami:
  • V priebehu jedného roka sa u pacienta vyskytnú 4 alebo viac epizód depresie, mánie alebo hypománie;
  • jednotlivé fázy ochorenia (manické alebo depresívne príznaky) sa vyskytujú v rýchlom slede alebo prechádzajú rovnomerne (jedna po druhej), čo znamená, že u tohto typu BAP nemusí byť obdobie remisie;
  • bipolárna afektívna porucha s rýchlym striedaním fáz sa riadi charakteristickou schémou, preto sa v terminológii používa anglický preklad rapid cycling;

 

• cyklotymická porucha - cyklotymia:
  • je charakterizovaná chronickým stavom hypománie a depresívnych príznakov;
  • zvyčajne je sprevádzaná menej závažnými depresívnymi stavmi;
  • u dospelých trvá najmenej dva roky;
  • u detí a dospievajúcich pretrváva menej ako jeden rok;

 

• bipolárna afektívna porucha so zmiešanými rysmi:
  • pacient prežíva manické, hypomanické a depresívne stavy v rovnakom alebo podobnom čase alebo sa epizódy objavujú veľmi skoro po sebe.

 

Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a zdravotných problémov MKN-11 rozlišuje ďalšie špecifikované a nešpecifikované poruchy nálady, ktoré nesú znaky bipolárnej alebo príbuznej afektívnej poruchy. Táto skupina duševných porúch zahŕňa príznaky a správanie, ktoré nie sú prejavom iného zdravotného stavu a nie sú dôsledkom pôsobenia psychoaktívnych látok (vrátane alkoholu alebo drog, napr. kokaínu) na centrálny nervový systém (v dôsledku aktívneho užívania alebo v dôsledku odvykania).

 

 

Bipolárna afektívna porucha podľa MKN-10

 

Poruchy typické pre BAP sú charakterizované prítomnosťou dvoch alebo viacerých epizód ochorenia, tj poruchou nálady v podobe zvýšenej vzrušivosti a aktivity (hypománia alebo mánia) a zníženej nálady (depresia).

 

Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a zdravotných problémov MKN-10 rozlišuje medzi:

 

• bipolárnu afektívnu poruchu, v súčasnosti epizódu hypománia;
• bipolárnu afektívnu poruchu, aktuálne manickú epizódu bez psychotických príznakov;
• bipolárna afektívna porucha, aktuálne manická epizóda s psychotickými príznakmi;
• bipolárna afektívna porucha, aktuálne mierna až stredne ťažká depresívna epizóda;
• bipolárna afektívna porucha, aktuálne ťažká depresívna epizóda s psychotickými príznakmi;
• bipolárna afektívna porucha, aktuálne zmiešaná epizóda;
• bipolárna afektívna porucha, v súčasnej dobe v remisii;
• iná bipolárna afektívna porucha;
• bipolárna afektívna porucha, bližšie neurčená.

 

Obdobie remisie pri bipolárnej poruche

V priebehu bipolárnej poruchy je obdobie remisie definované ako doba, počas ktorej je chorý úplne alebo čiastočne bez príznakov. Obdobie remisie môže nastať ako prirodzený jav v priebehu choroby alebo ako výsledok úspešnej liečby.

 

V miernejších prípadoch BAP môže byť obdobie remisie zjavné a spôsobené tým, že príznaky, ktoré pacient pociťuje, sú ešte menej závažné. Pacienti však musia pokračovať v liečbe a riadiť sa odporúčaniami ošetrujúceho lekára a v prípade otázok sa poradiť s psychiatrom (psychoterapeutom).

 

Príčiny bipolárnej afektívnej poruchy

V etiológii bipolárnej afektívnej poruchy hrajú významnú úlohu genetické faktory alebo rodinné predispozície. Odhaduje sa, že porucha postihuje približne 20 % príbuzných prvého stupňa. Riziko bipolárnej poruchy sa zvyšuje, ak dôjde k nerovnováhe neurotransmisie v centrálnom nervovom systéme - mozgu.

 

U bipolárnej poruchy boli tiež pozorované zmeny sprevádzajúce posuny elektrolytov a zvýšená hladina sodíka v bunkách. Boli zistené aj zmeny súvisiace s metabolizmom monoamínov.

 

Okrem biologických faktorov a genetických predpokladov patria medzi príčiny vzniku bipolárnej afektívnej poruchy napr.:

• psychologické faktory;
• faktory prostredia;
• sociálne faktory.

 

Bolo zistené, že BAP môže byť dôsledkom chronického stresu alebo môže byť aktivovaná traumatickým zážitkom. Pacienti s diagnostikovanou afektívnou poruchou nezriedka prežili závažnú traumu v detstve alebo stresujúcu udalosť v dospelosti.

 

Zvýšené riziko bipolárnej poruchy sa prejavuje okrem iného:

• traumy z detstva a skúsenosti:
  • fyzického zneužívania;
  • sexuálneho násilia
  • emocionálne zneužívanie;
  • zanedbávanie;
  • strata blízkej osoby
  • iný traumatický zážitok;

 

• pri stresovej životnej udalosti, ako je napr:
  • strata blízkej osoby, blízky vzťah;
  • preťaženie povinnosťami, profesijný tlak;
  • traumatický zážitok;
  • rodinné problémy, profesijné problémy;
  • účasť na nehode, skúsenosť s nebezpečenstvom;
  • strata finančnej likvidity;
  • skúsenosť so šikanovaním, zastrašovaním, obťažovaním, prenasledovaním, mobbingom.

 

• vo faktoroch prostredia:
  • okrem genetických faktorov má na rozvoj choroby vplyv aj výchova a pobyt v rodine zaťaženej BAP;

 

• v konzumácii a závislosti na psychoaktívnych látkach, ako sú napr:
  • lieky s vedľajšími účinkami, ako sú stavy mánia, hypománia a depresie (vrátane príznaku vysadenia lieku počas liečby); do tejto skupiny patria antidepresíva, steroidy, interferón, lieky proti rakovine;
  • alkohol, drogy a iné psychoaktívne látky, ktoré vyvolávajú príznaky podobné mánii, hypománii a depresii a ktoré môžu posilniť príznaky už existujúceho ochorenia (vrátane konzumácie iných psychoaktívnych látok počas liečby BAP).

 

• v zanedbávaní duševnej hygieny a fyziologických potrieb týkajúcich sa spánku a bdenia, ako napr:
  • vynútená nespavosť;
  • práca na smeny;
  • nočné aktivity.

 

 

Liečba bipolárnej afektívnej poruchy

Ľudia s diagnostikovanou bipolárnou afektívnou poruchou by mali podstúpiť vhodnú liečbu, ktorá spočíva v:

• vhodnej farmakoterapii;
• psychoterapii;
• psychoedukácii;
• preventívnej zdravotnej starostlivosti.

 

Liečba bipolárnej afektívnej poruchy spočíva predovšetkým vo farmakoterapii - podávaní liekov predpísaných lekárom, špecialistom v odbore psychiatrie. Liečba sa má začať bez ohľadu na to, v akej fáze ochorenia sa pacient nachádza (ako počas epizód mánie, hypománia, depresia, tak počas remisie ochorenia). Pomoc skúsených odborníkov v oblasti psychiatrie a psychoterapie ponúka mnoho nemocníc a súkromných kliník.

 

V prípade hospitalizácie a ústavnej liečby zostáva pacient v starostlivosti odborníkov a liečba je založená na zlepšení stavu a zmiernení príznakov.

 

Nevyhnutnou súčasťou liečby sú preventívne opatrenia, najmä preto, že choroba sa v mnohých prípadoch vyznačuje cyklickým priebehom s vysokým rizikom recidívy.

 

Pri farmakoterapii sa lieky vyberajú individuálne podľa potrieb pacienta. Najdôležitejšou skupinou liekov používaných pri liečbe bipolárnej afektívnej poruchy sú normotymné lieky nazývané stabilizátory. Okrem toho sa priraďujú antidepresíva, neuroleptiká a lieky na spanie.

 

Lieky predpisované pri bipolárnej afektívnej poruche:

• Normotýmové lieky: karbonát lítia, kyselina valproová a jej soli, karbamazepín, lamotrigín a niektoré neuroleptiká;
• antidepresíva zo skupiny SSRI;
• antimikrobiálne lieky: olanzapín, klozapín, risperidón, quetiapín;
• lieky proti úzkosti: alprazolam, lorazepam, oxazepam, klorazepan, diazepam;
• lieky na spanie: zopiklon, zolpidem.

 

Veľmi populárnou alternatívou (či už ako náhrada liekov alebo doplnenie liečby) sú CBD produkty, najmä v podobe CBD kapsúl. Ide o prírodný produkt bez vedľajších účinkov.

 

 

U osôb s bipolárnou afektívnou poruchou je najdôležitejším prvkom - okrem farmakologickej liečby - zlepšenie kvality a životného štýlu prostredníctvom účasti na psychoedukácii a vhodne zvolenej terapii.

 

Je potrebné zdôrazniť význam duševnej hygieny v liečbe bipolárnej poruchy a následnej prognóze - vzhľadom k relapsom a jej cyklickému priebehu.

 

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je u osôb s diagnózou bipolárnej afektívnej poruchy veľmi obľúbená a jej účinky spočívajú predovšetkým v návrate pacienta do stavu rovnováhy a normálneho fungovania (sociálneho, rodinného, ​​pracovného).

 

 

Autor: Tomáš Konieczny

 

Na kvalite a správnosti informácií, ktoré s vami zdieľame v našich článkoch, nám záleží rovnako ako na našich produktoch samotných.
Pokiaľ ste našli v našom článku nejakú chybu, preklep, či nezrovnalosť, dajte nám vedieť na info@herbalus.cz alebo nám zavolajte na číslo +421 948 203 208.

 

Použité zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK558998/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5310104/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4195640/

https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/0253717621996618

https://shorturl.at/uwxB4

 

Kto je autorom tohto článku?

 

 

Bc. Tomáš Konieczny
Narodený 4.7.1992 v Třinci
Vyštudoval ekonomický odbor, celý život sa však venoval cestovnému ruchu, zdravému životnému štýlu, konope a skúmaniu jeho vplyvu na ľudské zdravie.
Zakladateľ a konateľ firmy Herbalus, kde stojí okrem iného za vývojom produktov a objavovaním prínosu konope v rôznych fyzických či psychických aspektoch zdravia.