0 0 € Přihlásit se

Nákupní košík

Celková cena 0 € K dopravě zdarma zbývá nakoupit ještě za 40,00 €. Přejít k pokladně
Zpět na články

Mozog a jeho štruktúra

18. 10. 2022

Mozog. Náš najdôležitejší a najkomplikovanejší orgán. Je zodpovedný za to ako fungujeme, ako sa cítime. Jednoducho za to kto sme. Poďme si o ňom a jeho častiach povedať niečo viac v tomto článku.


Mozog je najdôležitejším ľudským orgánom. Ľudský mozog má mnoho zložitých funkcií, a tak niet divu, aká zložitá je jeho štruktúra. V zásade existujú tri časti mozgu: koncový mozog, medzimozog a mozgový kmeň - každá z nich sa líši nielen štruktúrou, ale aj funkciou.

 

Mozog, alebo správnejšie povedané mozgovňa, je jedným z najdôležitejších a najzložitejších ľudských orgánov. V latinčine sa označuje ako "encephalon", čo je slovo odvodené z gréckych slov en, čo znamená "vnútri", a kephalos, čo v preklade znamená "hlava". Mozog spoločne s miechou tvorí centrálnu nervovú sústavu.

 

V štruktúrach mozgu sa riadia rôzne životne dôležité procesy, napríklad dýchanie a srdcová činnosť. Pred vykonaním činnosti sa v mozgu aktivuje rad rôznych centier, ktoré majú zabezpečiť, aby telo vykonalo plánovanú činnosť správnym spôsobom.

 

Hmotnosť a objem mozgu

Mozgy jednotlivých ľudí sa môžu líšiť v parametroch, ako je hmotnosť alebo objem. Všeobecne sa však odhaduje, že priemerná hmotnosť ľudského mozgu sa pohybuje od 1 200 do 1 400 gramov, zatiaľ čo jeho priemerný objem sa líši podľa pohlavia - ženský mozog obvykle dosahuje asi 1 100 cm3, objem tohto orgánu u mužov je obvykle okolo 1 250 cm3.

 

Mozog však nemá takú hmotnosť, keď sa človek narodí - u dojčaťa je priemerná hmotnosť mozgu okolo 300 g. Je teda úplne jasné, že vývoj mozgu prebieha nielen v prenatálnom období, ale aj po narodení človeka. Teoreticky by sa mohlo zdať, že čím väčší mozog človek má, tým väčšia je jeho inteligencia. Hoci sa názory na túto tému rôznia, prevláda názor, že medzi hmotnosťou alebo objemom mozgu a inteligenciou nie je žiadna súvislosť.

 

Všeobecne možno rozlíšiť štyri hlavné časti mozgu:

 

  • mozog
  • medzimozog
  • mozgový kmeň
  • mozoček

 

Každá z nich sa vyznačuje odlišnou štruktúrou, ale aj odlišnými funkciami.

 

 

Štruktúra mozgu:

 

Mozog

V lekárskej terminológii označuje mozog (cerebrum) najväčšiu časť celého mozgu, ktorá sa skladá z dvoch mozgových hemisfér. Sú od seba oddelené pozdĺžnou štrbinou, ale to neznamená, že mozgové hemisféry nie sú vo vzájomnom kontakte – spojenie medzi nimi zaisťujú nervové vlákna umiestnené vo veľkej nervovej trubici (známej tiež ako corpus callosum).

 

Teoreticky sú mozgové hemisféry na prvý pohľad postavené symetricky, funkčne je však u človeka jedna z mozgových hemisfér obvykle dominantná. Vonkajšiu časť mozgových hemisfér tvorí mozgová kôra, tvorená šedou hmotou, v ktorej sú umiestnené telá nervových buniek (neuróny). Pod šedou hmotou sa zase nachádza biela hmota, ktorú tvoria vlákna (axóny) nervových buniek.

 

Náš tip: Ak vás zaujímajú informácie o rôznych neurodegeneratívnych ochoreniach, môžete si prečítať napríklad náš článok o Alzheimerovej chorobe či článok o Parkinsonovej chorobe.

 

Povrch mozgu je značne zvlnený, čo umožňuje, aby sa na rovnakom povrchu nachádzalo oveľa viac nervových buniek, než keby bola táto časť mozgu úplne hladká. V mozgových hemisférach je možné rozlíšiť rohy a štrbiny. Obe mozgové hemisféry možno tiež rozdeliť na laloky. Smerom spredu dozadu sú uvedené nasledujúce mozgové laloky:

 

  • čelný
  • temenná
  • spánkový
  • tylový
  • okrajový (známy aj ako limbický)

 

V každom z mozgových lalokov sa nachádzajú centrá zodpovedné za rôzne činnosti centrálneho nervového systému. V čelnom laloku sa nachádzajú napríklad štruktúry zodpovedné za motorické činnosti, ale aj štruktúry súvisiace s prežívaním emócií. Temenný lalok je predovšetkým časť mozgu, kam prichádzajú rôzne zmyslové podnety z celého tela a kde sú následne analyzované.

 

Náš tip: Na tému emócií vznikajúcich v mozgu si môžete prečítať napríklad článok o L-Tryptofane a jeho vplyvu na serotonín (hormón šťastia) a melatonín (hormón spánku), alebo si môžete prečítať náš článok o depresiách, či článok, ktorý Vám pomôže s úzkosťou a panickou atakou.

 

Funkciou spánkového laloku je analyzovať sluchové, ale aj čuchové podnety. Naproti tomu je známe, že v tylovom laloku prebieha analýza podnetov prichádzajúcich zo zrakového orgánu.

 

 

Medzimozog

Medzimozog (diencephalon) je časť mozgu, ktorá leží pod mozgovými hemisférami. Skladá sa z:

 

  • talamus
  • hypotalamus
  • nervová časť hypofýzy
  • epifýza

 

Talamus je centrum, do ktorého sa dostávajú rôzne nervové impulzy predtým, než sa dostanú do mozgovej kôry. Hypotalamus je veľmi dôležitým orgánom pre funkciu endokrinného systému (vylučuje množstvo početných hormónov, ktoré okrem iného riadi činnosť hypofýzy); okrem toho táto časť mozgu kontroluje telesnú teplotu a podieľa sa na javoch súvisiacich s výživou alebo reprodukciou.

 

Náš tip: Vedeli ste, že pomerne veľké percento ľudí bojuje s nepríjemnými problémami s endokrinným systémom, a teda aj so správnou funkciou hormónov v tele? Prečítajte si napríklad náš článok o hypotyreóze.

 

Nervová časť hypofýzy je zásobárňou hormónov, ktoré produkuje hypotalamus: oxytocínu a vazopresínu. Šišinka mozgová zase funguje ako regulátor ľudského denného rytmu, pretože vylučuje melatonín.

 

V prípade medzimozgu treba spomenúť, že rôzni autori niekedy k tejto časti mozgu pristupujú odlišne. Niektorí odborníci ho rozlišujú ako samostatnú časť mozgu, zatiaľ čo iní zaraďujú medzimozgové do inej zložitej časti mozgu, ktorou je mozgový kmeň.

 

Mozgový kmeň

V mozgovom kmeni (truncus cerebri) sa obvykle rozlišujú tri elementy:

 

  • stredný mozog (mesencephalon)
  • most (pons)
  • predĺžená miecha

 

Mozgový kmeň je štruktúra, ktorá riadi predovšetkým základné životné funkcie: nachádzajú sa tu centrá riadiace dýchanie, činnosť srdca alebo krvný tlak.

 

V mozgovom kmeni sa nachádza aj retikulárna formácia (spojená s udržiavaním stavu vedomia) a jadra jednotlivých lebečných nervov. Mozgový kmeň, a vlastne jeho najvzdialenejšia časť, predĺžená miecha, sa neskôr vyvíja v miechu, ktorá ústi do chrbtice.

 

Mozoček

Mozoček (cerebellum) je druhou najväčšou časťou celého mozgu. Rovnako ako v mozgu sa aj v mozočku rozlišujú dve hemisféry, ktoré sú navzájom prepojené mozočkovým červom. V každej mozogovej hemisfére je možné rozlíšiť tri laloky: predný, kľučkový a zadný. Funkciou mozočku je riadiť pohybové aktivity tela. Práve mozoček je zodpovedný za plynulosť a presnosť pohybov. Okrem toho sa táto časť mozočku podieľa na udržiavaní rovnováhy a správneho svalového napätia.

 

Limbický systém

Limbický systém sa všeobecne neuvádza ako jedna z anatomických častí mozgu. Zahŕňa prvky centrálnej nervovej sústavy patriace do rôznych častí mozgu, medzi ktoré patria:

 

  • Mamilárne telesá
  • Amygdala
  • Hipokampus
  • Talamus
  • Kalózne teleso

 

Limbický systém však stojí za zmienku z toho dôvodu, že je považovaný za centrum spojené s procesmi, ako sú emócie, pamäť alebo motivácia, a navyše súvisí s činnosťou autonómneho nervového systému.

 

Mozgová plienka

Mozog je orgán nevyhnutný pre fungovanie ľudského tela, a tak asi neprekvapí, že je tento orgán veľmi dobre chránený. Mozog je chránený pred vonkajším prostredím lebkou, ale pod kosťami sa nachádzajú ďalšie mozgové obaly. Jedná sa o mozgové plienky, ktoré sú troch typov. Najneskorší z nich, priliehajúci k lebke, je dura.

 

Pod ňou sa nachádza arachnoidálna membrána (známa tiež ako arachnoidálny plexus), zatiaľ čo najnižšie, priamo pri mozgu, je mäkká membrána. Medzi arachnoidálnou membránou a mäkkou membránou sa rozprestiera subarachnoidálny priestor, ktorý obsahuje mozgovomiechový mok (CSF), ktorý tiež chráni mozog.

 

Arteriálna a žilová vaskularizácia

Krv bohatá na kyslík sa do mozgu dostáva vnútornými krčnými tepnami a vertebrálnymi tepnami. Vetvy týchto ciev tvoria tzv. Willisov arteriálny kruh, z ktorého sa rozbiehajú priame cievy do jednotlivých častí mozgu. Žilovým systémom je z mozgu odvádzaná žilová krv zbavená kyslíka. Rozlišujú sa povrchové a hlboké mozgové žily, ktoré nakoniec ústia do mozgových dutín, z ktorých sa vlievajú do vnútornej krčnej žily.

 

Mozgová komora

Mozgovomiešny mok sa v lebke nachádza nielen v subarachnoidálnom priestore, ale aj v komorovom systéme. Tento zložitý systém sa skladá z niekoľkých častí a jeho správna štruktúra a funkcie zaisťujú správnu cirkuláciu mozgovomiechového moku v mozgu. Komorový systém mozgu sa v podstate skladá zo štyroch častí:

 

  • dve postranné komory - Ventriculi laterales
  • III. komora - Ventriculus tertius
  • IV. komora - Ventriculus quartus (v týchto štruktúrach sa nachádzajú cievnaté pletene, ktoré produkujú cerebrospinálny mok).

 

V každej mozgovej hemisfére sa nachádza jedna postranná komora.

 

Majú špecifické otvory (Monrove otvory), ktoré zaisťujú spojenie medzi postrannými komorami a treťou komorou, ktorá sa nachádza v medzimozgu. Z tretej komory vedie cez stredný mozog prívod vody do mozgu (Sylviov prívod vody), ktorý končí vo štvrtej komore.

 

Nachádza sa medzi mozočkom a mozgovým kmeňom.

 

IV. komora má tri otvory, ktorými sa cerebrospinálny mok dostáva do subarachnoidálneho priestoru.

 

Bunkové prvky

Zložitá je nielen makroskopická štruktúra mozgu, ale aj to, čo voľným okom vidieť nemožno, teda mikroskopická štruktúra tejto časti centrálnej nervovej sústavy. O zložitosti bunkového zloženia mozgu svedčí napríklad počet buniek, ktoré sa v tejto časti ľudského tela nachádzajú: odhaduje sa, že len v mozgu sa nachádza až takmer 100 miliárd neurónov, ku ktorým treba pripočítať podobný počet buniek neuronálnych.

 

Okrem nervových buniek obsahuje mozog aj rôzne gliové bunky:

  • astrocyty
  • oligodendrocytov
  • ependymálne bunky
  • mikroglie

 

Obrázok znázorňuje rozdiel medzi hemisférami mozgu a aspektmi, na ktoré sa daná hemisféra "špecializuje"

 

Zhrnutie

V tomto článku sme si teda podrobnejšie priblížili orgán, ktorým je mozog a spolu s ním aj celú jeho štruktúru, resp. jednotlivé časti. Niečo málo sme si povedali aj o iných častiach nervového systému, ktoré nie sú priamo súčasťou mozgu, ale sú s ním veľmi úzko prepojené. No treba si uvedomiť, že len veľmi ťažko by človek hľadal v ľudskom tele jeho časť, ktorá by nebola úzko prepojená s mozgom, resp. by nebola priamo riadená procesmi, ktoré sa v mozgu odohrávajú alebo v ňom majú svoj počiatok.

 

To kto sme, pokiaľ to nie je náš mozog samotný, je minimálne v našom mozgu uložené. Je to naozaj najdôležitejšia časť nášho tela. Preto by sme sa oň mali starať skutočne zodpovedne a s ohľadom na detaily. Konopné produkty a v nich CBD preukázalo svoj obrovský potenciál v liečbe a prevencii neurodegeneratívnych ochorení.

 

Nezabúdajte na spánok, jeho pravidelnosť, dĺžku a kvalitu. Taktiež dbajte na správny výber doplnkov stravy a ich správnu kombináciu. Príkladom je spojenie vitamínov ako je D3 a K2, ktoré sa vzájomne podporujú a tak by sa mali užívať súčasne. Rovnako dôležitý je príjem kvalitných minerálov, a to v správnej forme, ako napríklad elementárny horčík v našom produkte Magnézium - PRE SPÁNOK.

 

Autor: Tomáš Konieczny