Čo spôsobuje nespavosť? Problémy so spánkom a ako ich liečiť

Spánok je jednou z najdôležitejších potrieb človeka. Je to fyziologický proces, ktorého hlavnou úlohou je regenerácia celého organizmu. Striedanie pokoja a aktivity prežívajú všetky živé bytostí na Zemi. Čím je organizmus vyvinutejší, tým je jeho spánok komplikovanejší.

 

Čo je to spánok? 

Spánok je pravidelne sa opakujúci stav organizmu, kedy sa znižuje reakcia na vonkajšie podnety, pohyblivosť a aktivita. Taktiež prichádza stav bdenia, ktorý sa vekom predlžuje. Na kvalitu spánku vplývajú predovšetkým cirkadiánne rytmy, tkz. pravidelné denné návyky, ktoré ovplyvňujú proces zaspávania a plnohodnotného spánku. Tie sa takisto vzhľadom na vek menia, strácajú svoju citlivosť a presnosť, čo môže viesť následne k chronickým poruchám spánku.

 

Náš TIP: Všetko o význame dobrého spánku a jeho vplyve na zdravie sa môžete dozvedieť tu.

 

Problémy so spánkom sa vyskytujú v rôznom veku človeka a vznikajú v dôsledku stresu, nezdravého životného štýlu, zmien prostredia, či ťažkej životnej situácie. 

 

Nedostatok spánku má výrazný vplyv na hodnotu života - problémy s koncentráciou, pocit, že telu chýba energia, silné nutkanie zdriemnuť si počas dňa, podráždenosť, depresia, úzkosť, či náladovosť.

 

Aká je zdravá potreba spánku pre človeka v rôznom veku?

Potreba spánku je rozdelená podľa veku človeka. Približné rozhranie jeho dĺžky je rozdelené v tabuľke.

Rozdelenie potreby spánku podľa vekových skupín 

	Vek	Potreba spánku  za 24 hodín
Novorodenec	0 - 3 mesiace	14 - 17 hodín
Batoľa	1 - 2 roky	11 - 14 hodín
Predškolák	3 - 5 rokov	10 - 13 hodín
Školák	6 - 13 rokov	9 - 11 hodín
Mládež	14 - 17 rokov	8 - 10 hodín
Mladší dospelý	18 - 25 rokov	7 - 9 hodín
Dospelý	26 - 64 rokov	7 - 9 hodín
Starší dospelý	65 + rokov	7 - 8 hodín

 

Poruchy spánku

Poruchami spánku sa zaoberá vedný odbor, nazývaný hypnopatológia, ktorý rozdeľuje poruchy spánku na primárne (neorganické) a sekundárne (organické).

 

Medzi primárne poruchy zaraďuje stavy, v ktorých je porucha samostatným a individuálnym prejavom ťažkostí, naopak sekundárne poruchy vznikajú ako dôsledok iných porúch alebo ich liečby (nervové, duševné, fyzické poruchy, či následky užívania chemických látok).

 

TIP: Rozprávanie zo spánku - čo je príčinou a ako mu zabrániť? Viac v tomto článku.

 

Ako sa rozdeľujú poruchy spánku?

 

Rozdelenie spánkových porúch

Primárna  porucha spánku	Sekundárna porucha spánku
Dyssomnia Neorganická insomnia Neorganická hypersomnia  Neorganická porucha rytmu  spánok - bdenie Parasomnie  Somnambulizmus  Pavor nocturnus Nočné mory  Iné neorganické poruchy spánku Neorganické poruchy spánku - nešpecifikované	Klien-Levinov syndróm Narkolepsia a katalepsia Poruchy rytmu spánok - bdenie Spánkové apnoe Myoklonus Syndróm nepokojných nôh Primárna enuresis nocturna Sekundárna enuresis nocturna

 

Insomnia (nespavosť)

Jednou z vážnych a najčastejších problémov, ktoré súvisia so spánkom je jeho porucha, odborne nazývaná insomnia (pochádza z latinského slova “in” - nie a “somnus” - spánok), teda nespavosť, ktorá vzniká pri narušení biorytmu organizmu, ktorý spočíva zo striedania sa spánku a bdenia. 

 

Taktiež nespavosť môžeme nazvať ťažkosť udržať si spánok alebo spánkom krátkeho trvania (aj napriek možnosti spať celú noc). 

 

Insomnia patrí medzi najčastejší zdravotný problém v Európe a Severnej Amerike. Vo forme dlhodobej a závažnej nespavosti je prítomná v 10 až 20 % obyvateľstva. 

 

Štatistiky tvrdia, že až 50 % ľudí niekedy v živote trpelo prechodnou nespavosťou.

 

Nespavosť (insomnia) sa objavuje zväčša medzi 20. až 30. rokom života, čo je ovplyvnené zvýšeným výskytom stresových činiteľov. 

 

Po 60. roku života sa objavuje až u 60 % ľudí, aj keď v tomto veku sa už nemusí jednať o pravú nespavosť, ale skôr o insomniu spôsobenú zmenou v režime dňa (napr. odchod do dôchodku, zmena sociálnych návykov…). 

 

Aj napriek tomu, že povedomie o insomnii je v spoločnosti veľmi rozšírené, zostáva často neliečená. 

 

Nespavosťou trpia ženy dvakrát častejšie ako muži, avšak tento fakt prekrýva stav, že pravdepodobne muži trpiaci týmto ochorením pociťujú hanbu sa k tomu priznať.

 

Typickým príznakom je vnímanie pocitu nespokojnosti s kvalitou alebo množstvom spánku, ťažkosťou zaspať alebo udržaním si spánku, či jeho krátkosťou alebo častým zobúdzaním.

 

Ochorenie sa prejavuje väčšinou náhle, pri nejakej psychickej alebo sociálnej záťaži alebo ich kombináciou, môže trvať pár dní, ale aj niekoľko mesiacov a patrí medzi často sa vyskytujúce poruchy.

 

Nespavosť má výrazne nepriaznivé účinky na naše zdravie a kvalitu života, spánok je nekvalitný a neprináša osvieženie.

 

Medzi prejavy nespavosti patria: 

• nedostatok energie, 
• zmena nálady, 
• nervozita, 
• pocit vnútorného napätia, 
• poruchy koncentrácie, 
• bolesti hlavy, 
• denná spavosť a podráždenosť, 
• nevysvetliteľné obavy, či úzkosti, ktoré dokonca môžu viesť k depresiám.

Insomniu je možné diagnostikovať až vtedy, keď sa prejavy ochorenia (neschopnosť zaspať je viac ako 30 minút, nemožnosť znovu zaspať po prebudení je dlhšie ako 30 minút, ranné budenie je minimálne 30 minút pred plánovaným prebudením) vyskytujú dlhšie než 6 mesiacov a aspoň trikrát do týždňa.

 

 

Insomniu, podľa dĺžky problémov so spánkom v praxi rozdeľujeme:

 

• Krátkodobá (akútna) nespavosť 

 

(obvykle neznamená vážnejší problém), je definovaná na základe príznakov ako sú: porucha zaspávania, prerušovaný spánok, včasné ranné budenie. Je krátka, väčšinou pretrvávajúca len niekoľko dní, maximálne však 3 týždne.

Medzi hlavné príčiny krátkodobej akútnej nespavosti patria vyskytujúce sa problémy, napr. stres v práci, v rodine, pracovná cesta, narušenie denného režimu (napr. pri zmene pracovného času - ranná, nočná, poobedná smena), vyrušenia vonkajšími vplyvmi (svetlo, hluk, teplo), zmena časového pásma, hormonálna zmena ženy (menštruácia), spln mesiaca.

 

• Dlhodobá (chronická) nespavosť

 

je definovaná na základe dĺžky trvania - prechodná nespavosť (trvá iba niekoľko nocí), akútna nespavosť (trvá približne 1 až 4 týždne). 

Príčinou dlhodobej chronickej nespavosti býva množstvo podnetov, napr. nezdravé spánkové návyky, opakujúce sa nočné pracovné smeny a tiež užívanie liekov, ktoré insomniu navodzujú, či iné klinické poruchy. 

 

Dlhodobú nespavosť delíme na:

• primárnu nespavosť - porucha spánku je jediným príznakom, iné poruchy alebo ochorenia nie sú prítomné, preto u nej nie je možné hľadať pôvod insomnie (pôvod nie je organický).
• Sekundárnu nespavosť - porucha je dôsledkom iného ochorenia.

 

Príčiny primárnej nespavosti (insomnie)

• Psychofyziologická nespavosť je najčastejšou formou insomnie, ktorú môže vyvolať stres alebo iné ochorenie. Ide o tzv. naučenú nespavosť, je spôsobená napätím, ktoré prekáža pokojnému a dlhodobému spánku. 

 

Vyskytuje sa najčastejšie u mladej generácie, medzi 20 - 40 rokom života. Nenaplnenie pocitu spánku sa odráža v priebehu dňa zmenou nálad, stresom, stratou energie, či pulzujúcimi bolesťami hlavy. Veľmi problémová je aj úzkosť. 

 

Ak máme problém so spánkom alebo samotným zaspávaním, časom si môžeme vsugerovať, že “dnes zase nezaspíme” a tým znásobiť pocit úzkosti a vytvoriť si návyk, ktorého sa je ťažké zbaviť. 

 

Ďalším častým faktorom vplývajúcim na spánok je stres, ktorého rozvoj závisí od typu osobnosti a jej schopnosti prispôsobiť sa situácii, dĺžky trvania a intenzity stresových podnetov, od následkov, ktoré sami môžu byť stresom a pozitívnych alebo negatívnych faktorov, ktoré môžu spánok zlepšovať alebo naopak zhoršovať.

 

Tento druh nespavosti je pomerne ľahko odstrániteľný pomocou relaxačných techník.

 

• Pseudoinsomnia - stav chybného spánku, kedy nadobúdame pocit, že nespíme, aj keď v skutočnosti spíme. Problémom je nízky prah prebudenia a po prebudení sme hneď čulí a schopní mentálneho a fyzického výkonu. 

 

Pseudoinsomnia je typická častými prebúdzaniami sa počas noci, hoci fázy medzi prebudeniami sú dostatočne dlhé a obsahujú hlboký spánok. Ráno si ale pamätáme iba úseky, kedy sme sa prebudili. 

 

• Idiopatická insomnia je zriedkavá, veľmi vzácna nespavosť, ktorá sa začína už v útlom detstve a pretrváva do dospelosti. Vzniká z neznámej príčiny (jedinou predpokladanou príčinou by mohla byť abnormalita neurologickej kontroly mechanizmu spánku a bdenia) a jej priebeh je stály a bez zmien. 
•  

Liečba idiopatickej insomnie je veľmi problematická a bez medikamentóznej liečby, takmer nemožná. 

 

• Nepriaznivá spánková hygiena je v zásade súbor praktík a zvykov, ktoré ovplyvňujú náš spánok. Ich narušením dochádza k poruchám a znehodnoteniu spánku. Jednou z príčin nespavosti je aj zmena prostredia (pobyt na dovolenke, hospitalizácia…).

 

Spánok však vieme skvalitniť a to tým, že budeme dodržiavať určité zásady, ktoré pôsobia ako rušivý faktor (po ktorých odstránení sa zvyčajne spánok upraví):

 

• eliminujeme stres, fyzický výkon, rôzny čas zaspávania, sledovanie televízie pred uložením sa do postele,
• nebudeme pred spaním požívať povzbudzujúce nápoje obsahujúce kofeín, či prípravky obsahujúce nikotín,
• navodíme si pohodlie (vyvetráme miestnosť, nastavíme optimálnu teplotu a vlhkosť v miestnosti, zhasneme svetlo).

 

• Porucha spánku z adaptácie - nastáva pri zmene životných podmienok (ochorenie blízkeho, problémy v práci, začiatok školského roka, skúškové obdobie, zlá finančná situácia…)

 

• Syndróm nedostatku spánku - súbor psychických, nervových a somatických príznakov, ktoré sa vytvárajú dobrovoľným skrátením spánkového času, poväčšine životným štýlom, ktorým žijeme. 

 

• Syndróm nočného prejedania a ubíjania sa - syndróm spojený s častým nočným prebúdzaním sa kvôli smädu, hladu i potrebou močiť, ktorého problém spočíva v tom, že máme problém zaspať, pokiaľ niektorí z týchto úkonov nevykonáme. 

Syndrómom nočného prejedania a ubíjania sa vo všeobecnosti trpia väčšinou ženy, čoho dôsledkom môže byť pribúdanie na váhe.

 

Príčiny sekundárnej nespavosti (insomnie)

Niekedy je problém stanoviť správnu diagnózu. Tieto poruchy bývajú často mylne pokladané za primárne insomnie: 

 

• Porucha rytmu spánku a bdenia, s pridruženou insomniou 

 

Dôvod poruchy je ten, že potrebujeme spať v iných hodinách ako je bežné, avšak zároveň nie sme schopní v týchto hodinách zaspať, čoho následkom môže vzniknúť nespavosť, ale tiež nadmerná spavosť.

 

• Insomnia pri jet lag syndróme

 

Nazývaná aj pásmová choroba (anglicky jet lag) vznikajúca pri preletoch cez časové pásma (zvyčajne cez 3 a viac), čím vznikajú komplikácie, ktoré sa najčastejšie prejavujú bolesťami hlavy, únavou a v neposlednom rade poruchami spánku (krátkodobá nespavosť, prípadne spánková obrna). 

 

Stav môže trvať niekoľko dní, až pokým sa človek plne neaklimatizuje na nové časové pásmo. V miernejšej forme sa môže tento syndróm objaviť aj pri zmene letného a zimného času.

 

• Insomnia pri práci na smeny

 

Prejavuje sa v dvoch prevedeniach. 

• Insomnia vyskytujúca sa u ľudí pracujúcich v noci - vzniká trvalý problém so spánkom cez deň. Spánok cez deň je menej osviežujúci a kratší. 
• Insomnia vyskytujúca sa u ľudí pracujúcich na tri smeny - vzniká problém s adaptovaním sa, ťažká insomnia a problém zostať bdelý počas dňa.

 

• Fázový posun rytmu spánku a bdenia

 

Je to kombinácia insomnie počas hlavnej spánkovej fázy a hypersomnie počas bdelosti. Spočíva v tom, že večer máme problém zaspať a ráno sa následne máme problém zobudiť. V priebehu dňa nastávajú ťažkosti zostať v bdelosti, s čím prichádza nutkanie opätovného zaspávania počas celého dňa. 

 

• Syndróm nepokojných nôh

 

Syndróm nepokojných nôh, tiež nazývaný Willis-Ekbomova choroba je klasifikovaný ako neurologická senzorická porucha spánku so symptómami, ktoré sú produkované v samotnom mozgu. 

 

Spôsobuje nepríjemné pocity (bolesť, pulzovanie, ťahanie, svrbenie…) v nohách (menej často postihujú paže a zriedkavo hrudník alebo hlavu), s neodolateľnou potrebou nimi pohybovať. 

 

Syndróm nepokojných nôh sa prejavuje v neskorých popoludňajších alebo večerných hodinách, keď človek odpočíva (napríklad sedí alebo leží), počas neaktivity tela (napríklad pri cestovaní, či pozeraní filmu), no najmä počas zaspávania a spánku, či prebudení sa. 

 

Nepríjemné pocity sa darí eliminovať pohybovaním alebo trením končatín, čo však bráni zaspatiu a tiež znižuje jeho kvalitu, spôsobuje vyčerpanie a ospalosť počas dňa, čo môže silne ovplyvniť koncentráciu (osoby s ochorením sa často nedokážu sústrediť, majú zhoršenú pamäť alebo nedokážu vykonávať každodenné úlohy), náladu, pracovný i školský výkon a osobné vzťahy. 

 

Ochorenie sa vyskytuje u mužov aj u žien v akomkoľvek veku (v strednom alebo staršom veku sa symptómy zvyčajne prejavujú častejšie a posilňujú sa s pribúdajúcim vekom), hoci ženy ju majú častejšie ako muži, najčastejšie však v období tehotenstva, pri anémii, polyneuropatii, či reumatických ochoreniach. 

 

Symptómy sa môžu meniť zo dňa na deň. V stredne závažných prípadoch sa symptómy vyskytujú iba raz alebo dvakrát týždenne, v závažných prípadoch viac ako dvakrát týždenne.

 

Ak toto ochorenie nesúvisí so žiadnym iným stavom, vykazuje veľmi pomalú progresiu, no ak sa prejaví v ranom veku, dokáže človeka negatívne ovplyvňovať mnoho rokov, kým sa symptómy objavia pravidelne.

 

• Periodické pohyby končatín

 

Ide o pohyby, ktoré sa prejavujú počas spánku a preto o nich veľakrát ani nevieme. Ochorenie môže spôsobovať neosviežujúci a plytký spánok, spojený s častým budením, následne po prebudení človek pociťuje bolesť v dolných končatinách.

 

• Ronchopatia - chrápanie

 

Chrápanie je chrapľavý zvuk, vznikajúci v nose a hrdle počas spánku - výsledok chvenia a uvoľnenia mäkkých tkanív v hrdle (najmä mäkkého podnebia). 

 

Chrápe asi 57 % mužov a 40 % žien (percento je len približný odhad, pretože chrápajúci mnoho ráz nevie, že chrápe, pokiaľ mu to ostatní nepovedia) a s pribúdajúcim vekom sa stáva bežnejším. 

 

U niekoho je chrapot jemný, u iného je hlasný, neraz ho počuť aj do vedľajšej miestnosti. Pre “spoluležiaceho”, či spolubývajúceho je veľakrát veľmi obmedzujúce, čo môže významne ovplyvniť sociálne vzťahy. 

 

Ronchopatiu je potrebné odlíšiť od syndrómu spánkového apnoe (ochorenie prejavujúce sa epizódami obštrukcie (nepriechodnosti) horných dýchacích ciest počas spánku).

 

 

Medzi faktory a poruchy, ktoré ovplyvňujú chrápanie vieme zaradiť:

• starší vek (nad 50 rokov), 
• obštrukčné spánkové apnoe, 
• vysoký krvný tlak, 
• fibrilácia predsiení (abnormálny srdcový rytmus),
• srdcové poruchy,
• požívanie alkoholu,
• užívanie sedatív,
• užívanie liekov na uvoľnenie svalov,
• dlhodobé (chronické) upchatie nosa,
• tehotenstvo,
• cukrovka,
• reflux,
• depresia,
• obezita (najmä ak je tuk uložený v oblasti krku alebo bránice),
• menopauza,
• abnormality: veľké mandle, veľký jazyk, veľké mäkké podnebie,  vychýlená nosová priehradka, nosové polypy…

 

• Spánkový apnoický syndróm

 

Spánkový apnoický syndróm je typický opakovaným prerušením dychu alebo až jeho zastavením na minimálne 10 a viac sekúnd. 

 

Opakuje sa viac než 5 krát za hodinu počas spánku a vyskytuje sa predovšetkým pri obezite (10 až 14 násobne, pretože pri obezite je typické ukladanie tuku v oblasti hltana, čo nepriamo spôsobuje kolaps dýchacích ciest a tiež ukladanie tuku v oblasti brucha), rizikovým faktorom je aj mužské pohlavie (predstavuje 5 - násobne vyššie riziko výskytu ako u žien) a vek.

 

Počas spánku dochádza k výmene plynov, ktorá je narušená zvýšením hladiny CO2. Ležanie a spánok znižujú zásoby kyslíka v tele, pričom spánok tlmí reakciu na nedostatok kyslíka a draslíka v krvi. 

 

Vznik apnoe podporujú aj vysoké dávky alkoholu, hypnotík, zvýšená pracovná záťaž a tiež ochorenia štítnej žľazy. 

 

Spánkové apnoe býva sprevádzané hlasným chrápaním, dennou spavosťou, či zníženým fyzickým výkonom, nočným močením, zníženou tvorbou slín, srdcovou arytmiou a tiež hypertenziou, vedúcou k ischemickej chorobe srdca alebo až ku mozgovej mŕtvici. 

 

Spánok je nekvalitný, čo sa následne prejavuje dennou únavou. Dochádza tiež k poruchám pamäti a sústredenia. Vznikajú duševné poruchy – depresie.

 

Evidujeme dve formy apnoe: 

 

• Obštrukčný syndróm spánkového apnoe (OSA - obstructive syndrome apnea) - je výrazne spojený s narušením spánku. Jeho prejavom je krátkodobá zástava dýchania, čo môže spôsobiť prekážku horných dýchacích ciest a závažným následkom sa tak môže stať nedostatok kyslíka v organizme. Veľmi dôležitá je preto periodica dýchania.

• Centrálny syndróm spánkového apnoe (CSA - central syndrome apnea) - býva často spojený s insomniou a je spôsobený nedostatočným dýchacím úsilím a ako sme uviedli, býva spojený s insomniou. Je najmenej vyskytujúci sa syndróm, predstavuje asi 10 % prípadov. 

 

• Zmiešaná apnoe - apnoe, ktoré je spôsobené obidvomi príčinami.

 

• Syndróm nočného jedenia alebo pitia

 

Syndróm nočného jedenia alebo pitia bol prvýkrát identifikovaný v roku 1955. Je charakterizovaný opakovaným nočným prebúdzaním a neschopnosťou zaspať bez toho, aby sme sa najedli alebo napili. 

 

Prejavuje sa tiež jedením po prebudení zo spánku alebo nadmernou konzumáciou jedla po večeri. 

 

Objektívne merania spánku ukázali, že syndróm nočného jedenia a pitia sa vyskytuje počas non-REM spánku a je spojený s jeho nízkou účinnosťou. 

 

Ochorenie má tri základné profily:

 

• Kombinácia syndrómu s námesačnosťou (somnambulizmom).

 

Nočné pojedanie si obyčajne nepamätáme.

 

• Kombináciou syndrómu a periodických pohybov končatín. 

• Syndróm je spôsobený dlhodobým užívaním triazolamu (liečivo zo skupiny benzodiazepínov, je návykové). 

 

U posledných dvoch skupín ide o vedomú nočnú činnosť, teda je skôr možné, že ide skôr o zlozvyk, než o ochorenie.

 

• Nočné mory

 

Na začiatku je treba pomenovať a rozlíšiť nočné mory od zlých snov. Kým zlý sen zahŕňa len rušivý obsah snov, nočná mora nás už z týchto snov zobúdza. 

 

Nočné mory sú tzv. “živé” sny, ktoré môžu byť svojim obsahom hrozivé, bizarné, vytvárajúce značný nepokoj a nepohodu alebo inak obťažujúce. Majú silný emocionálny náboj strachu a úzkosti. Najčastejšie sa vyskytujú v druhej polovici noci, vo fáze REM spánku, ktorá je typická rýchlym pohybom očí. U detí sú nočné mory oveľa bežnejšie, než u dospelých.

 

Prítomnosť nočných môr je obvykle spojená s posttraumatickým stresovým syndrómom, depresiou, či generalizovanou úzkostnou poruchou a taktiež naň môže mať vplyv užívanie psychotropných látok.

 

• Narkolepsia

 

Narkolepsia je neurologická porucha, ktorá ovplyvňuje našu schopnosť prebúdzať sa a spať. Môže byť vyvolaná bolesťami, psychickým ochorením a tiež poruchami dýchania, čím teda môžeme predpokladať, že patrí do typu sekundárnej nespavosti.

 

Nastáva v REM spánku, kedy môžeme snívať a mať svalovú paralýzu. Ľudia trpiaci narkolepsiou prechádzajú do spánku REM takmer okamžite. Vo väčšine prípadoch nie je narkolepsia diagnostikovaná, preto nie je ani liečená.

 

Hlavným znakom tejto zriedkavej poruchy je tiež náhla neprekonateľná potreba spánku i nepotlačiteľný pocit driemania - tieto pocity trvajú krátku dobu a vyskytujú sa rovnako počas monotónnych aktivít, tak aj počas aktivít aktívnych.

 

Príčiny vzniku narkolepsie nie sú známe, no vedci sa domnievajú, že keď nájdu gény (gény, ktoré riadia produkciu chemikálií v našom mozgu) spojené s týmto ochorením, prídu na to. 

 

Táto porucha spánku (narkolepsia) sa môže prejaviť v akomkoľvek veku, no zvyčajne prepukne vo veku 15 až 25 rokov, resp. v druhej dekáde života. U starších ľudí je sprevádzaná poruchou spánku a nočným budením (dochádza k tomu viac krát za noc, čo skracuje množstvo spánku a spôsobuje ospalosť počas dňa). 

 

Ak máme narkolepsiu stanovenú v rodinnej anamnéze, riziko, že toto ochorenie nás postihne je o 20 až 40 krát vyššie. 

 

Ochorenie môže byť  byť sprevádzané osobnostnými zmenami až poruchou osobnosti - tzv. narkoleptickou osobnosťou, kedy nastáva tendencia k sebapodceňovaniu, utiahnutosti, problémom presadiť sa, pocitom osamelosti, úzkosti a depresii.

Narkoleptici majú problém zúčastňovať sa každodenného života a vo všetkých krajinách (okrem USA) nemôžu vlastniť vodičský preukaz.

 

 

Poznáme dva typy narkolepsie:

 

• Narkolepsia 1. typu - spôsobuje slabosť a náhlu stratu svalového tonusu (vnútorné napätie svalov a ciev), čím spôsobuje kataplexiu - telesnú strnulosť vyvolanú nervovým šokom, teda možnosť ovládať svaly. 

• Narkolepsia 2. typu - ochorenie bez kataplexie. 

 

 

Príznaky narkolepsie:

 

• Prerušený spánok

 

V noci nastáva problém, kedy je ťažko zaspať. Dôvodom môžu byť problémy s dýchaním alebo pohybmi tela, či živé sny.

 

• Nadmerná denná ospalosť

 

Únava počas dňa nám môže značne znepríjemniť život. Nedostatok spánku spôsobuje problém s vykonávaním každodenných činností. Telo je unavené, vyčerpané, pociťuje nedostatok energie, prichádza strata koncentrácie, výpadky pamäte i depresia.

 

• Kataplexia - strnulosť tela, spôsobená nervovým šokom

Je často vyvolaná intenzívnymi emóciami (prekvapenie, smiech, hnev), následkom čoho môže vzniknúť (podľa zapojených svalov) problém od nezrozumiteľnej reči až po celkový kolaps tela. Neraz sú počas kataplexie prítomné aj halucinácie, ktoré sa môžu vyskytnúť kedykoľvek. Bývajú vizuálne (môžu byť zapojené aj iné zmysly), živé a desivé. 

 

Halucinácie delíme na dva druhy:

• hypnagogické halucinácie - ak k nim dôjde, keď zaspávame, 
• hypnopompické halucinácie - ak k nim dôjde, keď sa zobudíme.

 

Ojedinele je možné spozorovať i narkolepsiu bez kataplexie, ktorá môže, ale aj nemusí byť spojená s halucináciami a spánkovou obrnou. Spiaci si tento stav nepamätá a zobúdza sa prekvapený.

 

• Spánková paralýza alebo tiež nazývaná spánková svalová obrna

Je typická pre REM spánok a nastáva vtedy, keď sa už prebúdzame, ale naše telo má ešte stále uvoľnené (ochabnuté) svalstvo, nemôžeme sa hýbať a ani rozprávať. Spánková obrna trvá zvyčajne niekoľko sekúnd až minút a po krátkej chvíli samovoľne odznie, no častokrát zanecháva pocit úzkosti. Ľudia, ktorí ju prežijú, trpia nekontrolovateľnou dennou ospalosťou alebo im hrozí náhly spánok kedykoľvek počas akéhokoľvek druhu činnosti.

Záchvaty trvajú obvykle menej než jednu minútu a vyskytujú sa v rôznych kombináciách.

 

Špecifická liečba narkolepsie doposiaľ nie je známa, ide skôr o liečbu symptomatickú. Jedinou nefarmakologickou formou môže byť stanoviť vhodnú spánkovú hygienu, napr. krátky spánok cez deň, podporné sociálne prostredie, avšak ani toto nie je postačujúce. Farmakologická liečba je nevyhnutná.

 

Čo môže nespavosť (insomniu) vyvolať?

Vyvolanie insomnie môže spôsobiť skoro každé organické ochorenie. Každé ochorenie, ktoré narúša spánok môže mať psychický dôsledok, ktorý môže viesť k úzkostiam, obavám a depresiám. 

 

Negatívny vplyv naň môže mať taktiež farmakoterapeutická liečba (hypnotiká, antihypertenzíva, antiastmatiká, antidepresíva, hormónové preparáty, antibiotiká, nootropiká, diuretiká), psychoaktívne látky (alkohol, kofeín, drogy…), ktorého je insomnia vedľajším účinkom.

 

Medzi najčastejšie choroby, ktoré spánok narušujú patria:

• zhubné ochorenia, 
• ochorenia srdca a pľúc, 
• chronické ochorenia obličiek, 
• endokrinologické ochorenia (choroby štítnej žľazy), 
• epilepsia,
• polyneuropatia (ochorenie viacerých periférnych nervov súčasne - napr. pri cukrovke),
• chronická bolesť (napr. pri reumatických ochoreniach). 

 

Liečba nespavosti (insomnie)

Liečba nespavosti (insomnie) môže byť zdĺhavá. V prvom rade je potrebné zhodnotiť jej dĺžku a stanoviť, či sa jedná o formu krátkodobej (trvá 1 až 4 týždne) alebo prechodnej (trvá niekoľko nocí) nespavosti/insomnie. 

 

Dôležité je taktiež posúdiť  dodržiavanie spánkovej hygieny, ktorá je veľmi významná.

 

Po posúdení základných faktorov je potrebné pristúpiť k farmakoterapii, ktorá by ale mala byť krátkodobá (maximálne 4 až 6 týždňov). 

 

Momentálne sú najpreferovanejšie hypnotiká III. generácie (zolpidem a zopiclon), ale tiež sa používa liek zo skupiny benzodiazepínov - melatonín. 

 

Náš TIP: Prečítajte si článok o melatoníne, 

prečo je potrebný pre náš organizmus a ako ho využívať.

 

Pri chronickej nespavosti by sa mala využívať nefarmakologická liečba, lieky predstavujú iba výlučne pomocnú metódu.

 

Nefarmakologická liečba nespavosti/insomnie

Na začiatku liečby nespavosti je vhodné najskôr skúsiť nefarmakologickú terapiu. Mnohokrát sa stane, že liečba tohto typu je účinná a my máme len zle nastavené pravidlá cirkadiánneho rytmu. 

 

Liečba nespavosti, ktorá nepozostáva z liekov je zložená z 5 častí: 

• Spánková reštrikcia - je najdôležitejšou zložkou pri “neliekovej” forme liečby nespavosti. Je zameraná na sledovanie spánkového režimu pomocou spánkového kalendára (napr. po dobu jedného týždňa). 

 

Sleduje sa: čas uloženia na spánok, spánková latencia, dĺžka a počet nočného prebúdzania a doba definitívneho ranného prebudenia. Z týchto hodnôt sa následne vypočíta priemerná doba spánku za daný týždeň. S časom, ktorý je zaznamenaný sa neskôr ďalej pracuje, aby sa eliminovala spánková porucha.

 

• Edukácia - jej súčasťou je tzv. výchova o spánkovej hygiene (informácie o prostredí a mieste vhodnom na spánok, kvalita matracu, vhodná voľba vankúša atď.).
• Kontrola stimulov - podnety, ktoré ovplyvňujú spánok častokrát nepovažujeme za dôležité, ale prinášajú výrazné negatíva. Musíme si uvedomiť, že lôžko je vyhradené len na spánok a teda okrem spánku, v posteli nesmieme vykonávať žiadne iné činnosti (čítať, jesť, piť, telefonovať atď.). 

 

Spánok cez deň je úplne zakázaný a dôležité je vytvoriť si režim, ktorý je treba striktne dodržiavať (napr. relaxovať, snažiť sa čím najviac uvoľniť sa, každé ráno i nastaviť budík aj napriek tomu, že sa dokážeme spontánne prebudiť…).

 

• Relaxácia - telo sa počas dňa unaví a v spánku potrebuje načerpať nové sily, preto je oddych veľmi dôležitý
• Reštrukturalizácia - je potrebné vedieť, že zmeny, ktoré chceme vykonať na dosiahnutie plnohodnotného spánku, musíme najskôr prijať a pochopiť, že skutočne iná cesta neexistuje. 

 

Veľmi dôležité je dbať na prísun základných vitamínov a minerálov, ako je napríklad vitamín C alebo horčík.

 

 

Vitamíny, minerály a prírodné doplnky stravy

Horčík ovplyvňuje viac ako 300 biochemických procesov v našom tele a má priamy vplyv na spánkový proces. Na tento účel sme vyvinuli špeciálny produkt - Magnesium - PRE SPÁNOK, ktorý je zložený nielen z vysoko vstrebateľného horčíka, ale je obohatený aj o tryptofán, chmeľ otáčavý, valeriánu lekárskou a vitamín B6. Tzn. látky, ktoré stimulujú tvorbu melatonínu a významne pomáhajú k odbúraniu spánkových porúch.

 

Skvelou voľbou pri riešení spánkových problémov je aj akýkoľvek CBD produkt používaný vnútorne, tzn. napríklad CBD kvapky či CBD kapsule. Kanabidiol alebo CBD je prírodná látka obsiahnutá v rastline konope. Radí sa do kategórie kanabinoidov, rovnako ako populárnejší THC.

 

Na rozdiel od psychofarmák je možné CBD produkty užívať dlhodobo a nehrozí žiadne riziko vedľajších účinkov či negatívnych dopadov. 

 

 

Farmakologická liečba nespavosti/insomnie

Ak sme skutočne všetko urobili preto, aby sme kvalitný spánok dosiahli nefarmakologickou liečbou a nepomohlo to, je čas, aby sme sa obrátili na odborníka, lekára, ktorý nám predpíše farmakologickú liečbu pre nespavosť.

 

Liečba insomnie prevažne pozostáva z hypnotík alebo iných preparátov navodzujúcich spánok. 

 

Terapia hypnotikami je sústredená na: 

• skrátenie latencie zaspávania, 
• predĺženie trvania celkovej doby spánku, 
• skrátenia doby prebudenia sa po prvom zaspatí, 
• skrátenie počtov nočných prebúdzaní, 
• pri opakovanom podávaní hypnotík, tie po čase znížiť, prípadne zvýšiť potrebu tohto lieku, sledovať aký má vplyv na denné činnosti. 

 

Medzi najčastejšie používané hypnotiká patria:

 

• Benzodiazepínové hypnotiká - potláčajú fázu REM spánku a taktiež III. a IV. NREM štádiá. 

 

Rozdeľujú sa na:

• Dlhodobo pôsobiace - vyvolávajú únavu, pocit ospalosti a znižujú koncentráciu. V tele pôsobia viac než 18 hodín. 

 

Patria sem: diazepam, medazepam a flunitrazepam.

 

• Stredne dlhodobo pôsobiace