Čo spôsobuje nespavosť? Problémy so spánkom a ako ich liečiť

Spánok je jednou z najdôležitejších potrieb človeka. Je to fyziologický proces, ktorého hlavnou úlohou je regenerácia celého organizmu. Striedanie pokoja a aktivity prežívajú všetky živé bytostí na Zemi. Čím je organizmus vyvinutejší, tým je jeho spánok komplikovanejší.

 

Čo je to spánok? 

Spánok je pravidelne sa opakujúci stav organizmu, kedy sa znižuje reakcia na vonkajšie podnety, pohyblivosť a aktivita. Taktiež prichádza stav bdenia, ktorý sa vekom predlžuje. Na kvalitu spánku vplývajú predovšetkým cirkadiánne rytmy, tkz. pravidelné denné návyky, ktoré ovplyvňujú proces zaspávania a plnohodnotného spánku. Tie sa takisto vzhľadom na vek menia, strácajú svoju citlivosť a presnosť, čo môže viesť následne k chronickým poruchám spánku.

 

Náš TIP: Všetko o význame dobrého spánku a jeho vplyve na zdravie sa môžete dozvedieť tu.

 

Problémy so spánkom sa vyskytujú v rôznom veku človeka a vznikajú v dôsledku stresu, nezdravého životného štýlu, zmien prostredia, či ťažkej životnej situácie. 

 

Nedostatok spánku má výrazný vplyv na hodnotu života - problémy s koncentráciou, pocit, že telu chýba energia, silné nutkanie zdriemnuť si počas dňa, podráždenosť, depresia, úzkosť, či náladovosť.

 

Aká je zdravá potreba spánku pre človeka v rôznom veku?

Potreba spánku je rozdelená podľa veku človeka. Približné rozhranie jeho dĺžky je rozdelené v tabuľke.

Rozdelenie potreby spánku podľa vekových skupín 

	Vek	Potreba spánku  za 24 hodín
Novorodenec	0 - 3 mesiace	14 - 17 hodín
Batoľa	1 - 2 roky	11 - 14 hodín
Predškolák	3 - 5 rokov	10 - 13 hodín
Školák	6 - 13 rokov	9 - 11 hodín
Mládež	14 - 17 rokov	8 - 10 hodín
Mladší dospelý	18 - 25 rokov	7 - 9 hodín
Dospelý	26 - 64 rokov	7 - 9 hodín
Starší dospelý	65 + rokov	7 - 8 hodín

 

Poruchy spánku

Poruchami spánku sa zaoberá vedný odbor, nazývaný hypnopatológia, ktorý rozdeľuje poruchy spánku na primárne (neorganické) a sekundárne (organické).

 

Medzi primárne poruchy zaraďuje stavy, v ktorých je porucha samostatným a individuálnym prejavom ťažkostí, naopak sekundárne poruchy vznikajú ako dôsledok iných porúch alebo ich liečby (nervové, duševné, fyzické poruchy, či následky užívania chemických látok).

 

Ako sa rozdeľujú poruchy spánku?

 

Rozdelenie spánkových porúch

Primárna  porucha spánku	Sekundárna porucha spánku
Dyssomnia Neorganická insomnia Neorganická hypersomnia  Neorganická porucha rytmu  spánok - bdenie Parasomnie  Somnambulizmus  Pavor nocturnus Nočné mory  Iné neorganické poruchy spánku Neorganické poruchy spánku - nešpecifikované	Klien-Levinov syndróm Narkolepsia a katalepsia Poruchy rytmu spánok - bdenie Spánkové apnoe Myoklonus Syndróm nepokojných nôh Primárna enuresis nocturna Sekundárna enuresis nocturna

 

Insomnia (nespavosť)

Jednou z vážnych a najčastejších problémov, ktoré súvisia so spánkom je jeho porucha, odborne nazývaná insomnia (pochádza z latinského slova “in” - nie a “somnus” - spánok), teda nespavosť, ktorá vzniká pri narušení biorytmu organizmu, ktorý spočíva zo striedania sa spánku a bdenia. 

 

Taktiež nespavosť môžeme nazvať ťažkosť udržať si spánok alebo spánkom krátkeho trvania (aj napriek možnosti spať celú noc). 

 

Insomnia patrí medzi najčastejší zdravotný problém v Európe a Severnej Amerike. Vo forme dlhodobej a závažnej nespavosti je prítomná v 10 až 20 % obyvateľstva. 

 

Štatistiky tvrdia, že až 50 % ľudí niekedy v živote trpelo prechodnou nespavosťou.

 

Nespavosť (insomnia) sa objavuje zväčša medzi 20. až 30. rokom života, čo je ovplyvnené zvýšeným výskytom stresových činiteľov. 

 

Po 60. roku života sa objavuje až u 60 % ľudí, aj keď v tomto veku sa už nemusí jednať o pravú nespavosť, ale skôr o insomniu spôsobenú zmenou v režime dňa (napr. odchod do dôchodku, zmena sociálnych návykov…). 

 

Aj napriek tomu, že povedomie o insomnii je v spoločnosti veľmi rozšírené, zostáva často neliečená. 

 

Nespavosťou trpia ženy dvakrát častejšie ako muži, avšak tento fakt prekrýva stav, že pravdepodobne muži trpiaci týmto ochorením pociťujú hanbu sa k tomu priznať.

 

Typickým príznakom je vnímanie pocitu nespokojnosti s kvalitou alebo množstvom spánku, ťažkosťou zaspať alebo udržaním si spánku, či jeho krátkosťou alebo častým zobúdzaním.

 

Ochorenie sa prejavuje väčšinou náhle, pri nejakej psychickej alebo sociálnej záťaži alebo ich kombináciou, môže trvať pár dní, ale aj niekoľko mesiacov a patrí medzi často sa vyskytujúce poruchy.

 

Nespavosť má výrazne nepriaznivé účinky na naše zdravie a kvalitu života, spánok je nekvalitný a neprináša osvieženie.

 

Medzi prejavy nespavosti patria: 

• nedostatok energie, 
• zmena nálady, 
• nervozita, 
• pocit vnútorného napätia, 
• poruchy koncentrácie, 
• bolesti hlavy, 
• denná spavosť a podráždenosť, 
• nevysvetliteľné obavy, či úzkosti, ktoré dokonca môžu viesť k depresiám.

Insomniu je možné diagnostikovať až vtedy, keď sa prejavy ochorenia (neschopnosť zaspať je viac ako 30 minút, nemožnosť znovu zaspať po prebudení je dlhšie ako 30 minút, ranné budenie je minimálne 30 minút pred plánovaným prebudením) vyskytujú dlhšie než 6 mesiacov a aspoň trikrát do týždňa.

 

 

Insomniu, podľa dĺžky problémov so spánkom v praxi rozdeľujeme:

 

• Krátkodobá (akútna) nespavosť 

 

(obvykle neznamená vážnejší problém), je definovaná na základe príznakov ako sú: porucha zaspávania, prerušovaný spánok, včasné ranné budenie. Je krátka, väčšinou pretrvávajúca len niekoľko dní, maximálne však 3 týždne.

Medzi hlavné príčiny krátkodobej akútnej nespavosti patria vyskytujúce sa problémy, napr. stres v práci, v rodine, pracovná cesta, narušenie denného režimu (napr. pri zmene pracovného času - ranná, nočná, poobedná smena), vyrušenia vonkajšími vplyvmi (svetlo, hluk, teplo), zmena časového pásma, hormonálna zmena ženy (menštruácia), spln mesiaca.

 

• Dlhodobá (chronická) nespavosť

 

je definovaná na základe dĺžky trvania - prechodná nespavosť (trvá iba niekoľko nocí), akútna nespavosť (trvá približne 1 až 4 týždne). 

Príčinou dlhodobej chronickej nespavosti býva množstvo podnetov, napr. nezdravé spánkové návyky, opakujúce sa nočné pracovné smeny a tiež užívanie liekov, ktoré insomniu navodzujú, či iné klinické poruchy. 

 

Dlhodobú nespavosť delíme na:

• primárnu nespavosť - porucha spánku je jediným príznakom, iné poruchy alebo ochorenia nie sú prítomné, preto u nej nie je možné hľadať pôvod insomnie (pôvod nie je organický).
• Sekundárnu nespavosť - porucha je dôsledkom iného ochorenia.

 

Príčiny primárnej nespavosti (insomnie)

• Psychofyziologická nespavosť je najčastejšou formou insomnie, ktorú môže vyvolať stres alebo iné ochorenie. Ide o tzv. naučenú nespavosť, je spôsobená napätím, ktoré prekáža pokojnému a dlhodobému spánku. 

 

Vyskytuje sa najčastejšie u mladej generácie, medzi 20 - 40 rokom života. Nenaplnenie pocitu spánku sa odráža v priebehu dňa zmenou nálad, stresom, stratou energie, či pulzujúcimi bolesťami hlavy. Veľmi problémová je aj úzkosť. 

 

Ak máme problém so spánkom alebo samotným zaspávaním, časom si môžeme vsugerovať, že “dnes zase nezaspíme” a tým znásobiť pocit úzkosti a vytvoriť si návyk, ktorého sa je ťažké zbaviť. 

 

Ďalším častým faktorom vplývajúcim na spánok je stres, ktorého rozvoj závisí od typu osobnosti a jej schopnosti prispôsobiť sa situácii, dĺžky trvania a intenzity stresových podnetov, od následkov, ktoré sami môžu byť stresom a pozitívnych alebo negatívnych faktorov, ktoré môžu spánok zlepšovať alebo naopak zhoršovať.

 

Tento druh nespavosti je pomerne ľahko odstrániteľný pomocou relaxačných techník.

 

• Pseudoinsomnia - stav chybného spánku, kedy nadobúdame pocit, že nespíme, aj keď v skutočnosti spíme. Problémom je nízky prah prebudenia a po prebudení sme hneď čulí a schopní mentálneho a fyzického výkonu. 

 

Pseudoinsomnia je typická častými prebúdzaniami sa počas noci, hoci fázy medzi prebudeniami sú dostatočne dlhé a obsahujú hlboký spánok. Ráno si ale pamätáme iba úseky, kedy sme sa prebudili. 

 

• Idiopatická insomnia je zriedkavá, veľmi vzácna nespavosť, ktorá sa začína už v útlom detstve a pretrváva do dospelosti. Vzniká z neznámej príčiny (jedinou predpokladanou príčinou by mohla byť abnormalita neurologickej kontroly mechanizmu spánku a bdenia) a jej priebeh je stály a bez zmien. 
•  

Liečba idiopatickej insomnie je veľmi problematická a bez medikamentóznej liečby, takmer nemožná. 

 

• Nepriaznivá spánková hygiena je v zásade súbor praktík a zvykov, ktoré ovplyvňujú náš spánok. Ich narušením dochádza k poruchám a znehodnoteniu spánku. Jednou z príčin nespavosti je aj zmena prostredia (pobyt na dovolenke, hospitalizácia…).

 

Spánok však vieme skvalitniť a to tým, že budeme dodržiavať určité zásady, ktoré pôsobia ako rušivý faktor (po ktorých odstránení sa zvyčajne spánok upraví):

 

• eliminujeme stres, fyzický výkon, rôzny čas zaspávania, sledovanie televízie pred uložením sa do postele,
• nebudeme pred spaním požívať povzbudzujúce nápoje obsahujúce kofeín, či prípravky obsahujúce nikotín,
• navodíme si pohodlie (vyvetráme miestnosť, nastavíme optimálnu teplotu a vlhkosť v miestnosti, zhasneme svetlo).

 

• Porucha spánku z adaptácie - nastáva pri zmene životných podmienok (ochorenie blízkeho, problémy v práci, začiatok školského roka, skúškové obdobie, zlá finančná situácia…)

 

• Syndróm nedostatku spánku - súbor psychických, nervových a somatických príznakov, ktoré sa vytvárajú dobrovoľným skrátením spánkového času, poväčšine životným štýlom, ktorým žijeme. 

 

• Syndróm nočného prejedania a ubíjania sa - syndróm spojený s častým nočným prebúdzaním sa kvôli smädu, hladu i potrebou močiť, ktorého problém spočíva v tom, že máme problém zaspať, pokiaľ niektorí z týchto úkonov nevykonáme. 

Syndrómom nočného prejedania a ubíjania sa vo všeobecnosti trpia väčšinou ženy, čoho dôsledkom môže byť pribúdanie na váhe.

 

Príčiny sekundárnej nespavosti (insomnie)

Niekedy je problém stanoviť správnu diagnózu. Tieto poruchy bývajú často mylne pokladané za primárne insomnie: 

 

• Porucha rytmu spánku a bdenia, s pridruženou insomniou 

 

Dôvod poruchy je ten, že potrebujeme spať v iných hodinách ako je bežné, avšak zároveň nie sme schopní v týchto hodinách zaspať, čoho následkom môže vzniknúť nespavosť, ale tiež nadmerná spavosť.

 

• Insomnia pri jet lag syndróme

 

Nazývaná aj pásmová choroba (anglicky jet lag) vznikajúca pri preletoch cez časové pásma (zvyčajne cez 3 a viac), čím vznikajú komplikácie, ktoré sa najčastejšie prejavujú bolesťami hlavy, únavou a v neposlednom rade poruchami spánku (krátkodobá nespavosť, prípadne spánková obrna). 

 

Stav môže trvať niekoľko dní, až pokým sa človek plne neaklimatizuje na nové časové pásmo. V miernejšej forme sa môže tento syndróm objaviť aj pri zmene letného a zimného času.

 

• Insomnia pri práci na smeny

 

Prejavuje sa v dvoch prevedeniach. 

• Insomnia vyskytujúca sa u ľudí pracujúcich v noci - vzniká trvalý problém so spánkom cez deň. Spánok cez deň je menej osviežujúci a kratší. 
• Insomnia vyskytujúca sa u ľudí pracujúcich na tri smeny - vzniká problém s adaptovaním sa, ťažká insomnia a problém zostať bdelý počas dňa.

 

• Fázový posun rytmu spánku a bdenia

 

Je to kombinácia insomnie počas hlavnej spánkovej fázy a hypersomnie počas bdelosti. Spočíva v tom, že večer máme problém zaspať a ráno sa následne máme problém zobudiť. V priebehu dňa nastávajú ťažkosti zostať v bdelosti, s čím prichádza nutkanie opätovného zaspávania počas celého dňa. 

 

• Syndróm nepokojných nôh

 

Syndróm nepokojných nôh, tiež nazývaný Willis-Ekbomova choroba je klasifikovaný ako neurologická senzorická porucha spánku so symptómami, ktoré sú produkované v samotnom mozgu. 

 

Spôsobuje nepríjemné pocity (bolesť, pulzovanie, ťahanie, svrbenie…) v nohách (menej často postihujú paže a zriedkavo hrudník alebo hlavu), s neodolateľnou potrebou nimi pohybovať. 

 

Syndróm nepokojných nôh sa prejavuje v neskorých popoludňajších alebo večerných hodinách, keď človek odpočíva (napríklad sedí alebo leží), počas neaktivity tela (napríklad pri cestovaní, či pozeraní filmu), no najmä počas zaspávania a spánku, či prebudení sa. 

 

Nepríjemné pocity sa darí eliminovať pohybovaním alebo trením končatín, čo však bráni zaspatiu a tiež znižuje jeho kvalitu, spôsobuje vyčerpanie a ospalosť počas dňa, čo môže silne ovplyvniť koncentráciu (osoby s ochorením sa často nedokážu sústrediť, majú zhoršenú pamäť alebo nedokážu vykonávať každodenné úlohy), náladu, pracovný i školský výkon a osobné vzťahy. 

 

Ochorenie sa vyskytuje u mužov aj u žien v akomkoľvek veku (v strednom alebo staršom veku sa symptómy zvyčajne prejavujú častejšie a posilňujú sa s pribúdajúcim vekom), hoci ženy ju majú častejšie ako muži, najčastejšie však v období tehotenstva, pri anémii, polyneuropatii, či reumatických ochoreniach. 

 

Symptómy sa môžu meniť zo dňa na deň. V stredne závažných prípadoch sa symptómy vyskytujú iba raz alebo dvakrát týždenne, v závažných prípadoch viac ako dvakrát týždenne.

 

Ak toto ochorenie nesúvisí so žiadnym iným stavom, vykazuje veľmi pomalú progresiu, no ak sa prejaví v ranom veku, dokáže človeka negatívne ovplyvňovať mnoho rokov, kým sa symptómy objavia pravidelne.

 

• Periodické pohyby končatín

 

Ide o pohyby, ktoré sa prejavujú počas spánku a preto o nich veľakrát ani nevieme. Ochorenie môže spôsobovať neosviežujúci a plytký spánok, spojený s častým budením, následne po prebudení človek pociťuje bolesť v dolných končatinách.

 

• Ronchopatia - chrápanie

 

Chrápanie je chrapľavý zvuk, vznikajúci v nose a hrdle počas spánku - výsledok chvenia a uvoľnenia mäkkých tkanív v hrdle (najmä mäkkého podnebia). 

 

Chrápe asi 57 % mužov a 40 % žien (percento je len približný odhad, pretože chrápajúci mnoho ráz nevie, že chrápe, pokiaľ mu to ostatní nepovedia) a s pribúdajúcim vekom sa stáva bežnejším. 

 

U niekoho je chrapot jemný, u iného je hlasný, neraz ho počuť aj do vedľajšej miestnosti. Pre “spoluležiaceho”, či spolubývajúceho je veľakrát veľmi obmedzujúce, čo môže významne ovplyvniť sociálne vzťahy. 

 

Ronchopatiu je potrebné odlíšiť od syndrómu spánkového apnoe (ochorenie prejavujúce sa epizódami obštrukcie (nepriechodnosti) horných dýchacích ciest počas spánku).